Návrh rozšírenia cintorína Kluk pracuje s dôstojným a pokojným architektonickým jazykom, ktorý vychádza z elementárnych foriem, prírodných materiálov a prepojenia s krajinou. Kompozícia areálu je založená na postupnom prechode od uzavretého, architektonicky formovaného priestoru k otvorenejšiemu prírodnému prostrediu.
Ústredným bodom je smútočná sieň – miesto poslednej rozlúčky. Priestor s výraznou vertikalitou a prírodnými materiálmi je otvorený veľkým presklením s pohľadom na centrálne vysadený strom, symbol života a obnovy. Sieň je flexibilná – v lete možno obrad rozšíriť do predsiene či exteriéru, čím vzniká plynulé prepojenie interiéru s prírodou.
Na sieň nadväzuje kolumbárium – formálne usporiadaný priestor pre tradičné uloženie urien. Takmer dotýkajúce sa steny vytvárajú jemné napätie, symbolické prerušenie línie života. Kolumbárium je miestom ticha a súkromnej spomienky. Stred areálu tvoria štyri rozptylové lúčky, kde architektúra ustupuje prírode. Deliace steny nesú mená zosnulých a zároveň rámujú priehľady, ktoré symbolizujú návrat človeka do krajiny.V zadnej časti sa urny ukladajú do kamenných stĺpikov – symbolických náhrobkov, ktoré predstavujú rozklad a premenu. Kompozíciu uzatvára raster stromov vo vyvýšených záhonoch, pod ktorými možno uložiť biologicky rozložiteľné urny. Stromy sa tak stávajú nositeľmi pamäti a symbolom znovuzrodenia.
Areál sa opiera o existujúci múr starého cintorína a doplnkový múr na juhu ho uzatvára do tichého, introvertného prostredia – záhrady spomienok a pokojného rozjímania.
